Koncom 16. storočia je datovaná prvá písomná zmienka o modranskom vinohradníckom rode Šebovcov. 

Dokument hovorí o Lukášovi (*1592 † 1663), ktorého urbár v roku 1636-1663 nepretržite zaznamenáva ako obyvateľa Kráľovej a v roku 1640 ho uvádza ako štvrtinníka (štvrtinového majiteľa) usadlosti v Kráľovej v Modranskom chotári. 

V zápisnici Mestskej rady z roku 1632 sa 4.februára prejednávala záležitosť Lukáša Šeba (Lukas Sseba) a Blažeja Arvena (Blasius Arven), ktorí na verejnej ceste napadli a zranili Juraja Pulbericha. Za tento čin boli odsúdení na zaplatenie výdavkov chirurga (ktorý ošetroval zraneného) vo výške 10 uhorských zlatých a každý z nich musel zaplatiť poškodenému odškodné vo výške 10 uhorských zlatých.

Štefanovi synovia Martin (*1679), Pavol (*1705† 1767) a Ján (*1709 † 1784) zanechali po sebe početné potomstvo a založili tak tri samostatné rodové línie, ktoré prežili až do súčasnosti. Skutočnosť, že už druhá generácia Šebovcov spolodila 32 potomkov ilustruje nepochybnú genetickú životaschopnosť. Vysoká detská úmrtnosť v tom čase síce podväzovala nekontrolovanú demografickú explóziu, ale početnosť potomstva bola zárukou prežitia rodu. V roku 1710 morová pohroma postihla celé rodiny. Treba uviesť, že v zozname obetí moru sa nenašiel ani jeden Šebo. 

Z Jozefových detí sa ako pokračovateľ rodovej línie v plnej miere presadil syn Jozef (*1775), ktorý postupne s troma zákonitými manželkami splodil celkom 16 detí. Viacerí z nich sa živili ako vinohradníci, najvýraznejšie sa však presadil Jozef (*1813). 

Jánov syn František (*1880) bol ako inak vinohradník. Z Jozefových ôsmich detí zdedil lásku k vinohradom syn Ján (*1887 † 1945).

Keď sa v r.1946 Eduard (I.) oženil s Antóniou Mózovou, odmietol od svokra prijať ako svadobný dar dom s pozemkom v Mariánke, odkiaľ nevesta pochádzala, lebo túžil zostať v rodnej Modre a starať sa o rodinné vinohrady v Starej hore, v Retli, v Lazari, na Skalke a na záhumenici a Tonka ho z lásky nasledovala. I keď po založení JRD v Modre Šebovci o všetky svoje vinohrady prišli, naďalej sa o ne už ako o družstevné starali ako o svoje a k tomu i o pridelené vinohrady na Paukárskom kopci, v Greftoch a Rosumberkoch. Vo vinohradoch s nimi vyrastal aj syn Eduard (II.) a dve staršie sestry Inocencia a Mária.

Eduard (III.) a Karol sa dnes venujú práci vo vinárstve. Michal v r. 2021 úspešne zmaturoval na Strednej vinárskej škole vo Valticiach a v súčasnosti je študentom Vinohradníctva a vinárstva na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Brne. Ján je zatiaľ študentom gymnázia v Bratislave a pripravuje sa na štúdium na Vysokej škole.