História mesta Modra
autor: SW čas čítania: 5 min. dátum: 20.7.2021
Prvopočiatky mesta Modra nikdy neboli hodnoverne preukázané, ale datovanie sa odhaduje na 9. storočie do čias rozmachu Veľkomoravskej ríše. Známe je, že v miestnych vinohradoch boli nájdené pozostatky bývalého pohrebiska vtedajších slovanských obyvateľov osady, ktorá bola situovaná na miestach dnešného námestia Ľudovíta Štúra.
Po nástupe Maďarov sa Slovensko stalo súčasťou Uhorska. Uhorskí panovníci si Modru privlastnili a od vtedy bola súčasťou bratislavského hradného komitátu.
Prvý hodnoverný dokument, v ktorom sa spomína dedina Modra
(villa Modor) je listina Bela IV. z roku 1256. Popisuje hranice pezinského chotára a zmieňuje sa, že siahajú k hraniciam dediny Modra, ktorej obyvatelia platia bratislavskému županovi Henrichovi a uhorskému palatínovi ročnú peňažnú dávku 5 ponderov.
Až kráľovská listina z roku 1287 bola zdokumentovaná ako prvá zmienka o vymedzení chotára dediny Modra.
Najstaršou zachovanou pamiatkou mesta Modra je Kostol sv. Jána Krstiteľa (na mieste dnešného cintorína) pochádzajúci z druhej polovice 13. storočia. Kostol bol pôvodne vybudovaný v centre vtedajšieho osídlenia, no neskôr premenami Modry zostal za opevnením.
Na začiatku 14. storočia bol zemepánom Modry Matúš Čák Trenčiansky a z jeho obdobia pochádza aj prvá zmienka o prekvitajúcom vinohradníctve v Modre. Neskôr sa Modra ocitla znovu pod kráľovskou korunou. Trnavskí mešťania sa zmocnili istej časti modranských vinohradov a to bol dôvod počiatku sporov medzi Modrou a Trnavou.
Po veľkom požiari, pri ktorom boli zničené výsadné listiny povyšujúce Modru na mesto, 25. decembra 1361 Ľudovít I. vydal novú výsadnú listinu, ktorou ustanovil Modre výsady poddanského mesta uhorskej kráľovnej. Tento dátum je pre Modru historickým medzníkom a je považovaný za oficiálny vznik mesta Modra.
Vinohradníctvo v regióne prekvitá a súčasne s tým pretrvávajú aj spory o vinice medzi Modranmi a Trnavou. Predmetom nezhôd je predovšetkým výška poplatkov za užívanie vinohradov v Modre. Je to aj dôkazom o tom, že hroznu sa v okolí Modry skutočne darí veľmi dobre. Podľa súpisu desiatkových poplatkov z roku 1435 dorobilo v tom roku 184 modranských vinohradníkov 6050 hl vína a to bez viníc cirkevných a viníc mešťanov z Trnavy.
Rok 1569 je pre Modru ďalším historickým medzníkom. Kráľ Maximilián II. svojim rozhodnutím udelil Modre ďalšie práva a slobody. Mesto bolo oprávnené voliť si richtára, mestskú radu, súdne rozhodovať a Modra dostala aj hrdelné právo a teda bola oprávnená ukladať trest smrti. Zároveň Modra v tomto roku obdržala od Bratislavy viničné právo a viničný štatút.
V roku 1607 cisár Rudolf II. udelil Modre výsady slobodného kráľovského mesta a mestu udelil vlastný erb. V roku 1609 bratislavský kráľovský snem udelenie výsad schválil. Následne si Modra zriadila poddanskú obec Kráľová, ktorá je dnes časťou mesta a od roku 1610 začalo mesto budovať vlastné mestské opevnenie s troma bránami. Horná mestská brána je známym symbolom Modry a je zachovaná do dnes. Taktiež sa podarilo uchovať časť mestských hradieb.
Vinohradom sa na úbočiach Malých Karpát skutočne veľmi dobre darilo. V roku 1616 zakázali do mesta dovoz cudzích vín. V roku 1624 Modra spolu s Kráľovou vyprodukovala 12 838 okovov (1 okov = 54,3L) vína. Mimoriadne úrodný bol rok 1638 (25 188 okovov vína). Nie všetky vína však boli vysokej kvality, a preto bola časť z nich použitá na výrobu pálenky. V roku 1661 mestská rada zriadila Mestský vinohradnícky súd.
17. storočie znamenalo pre Modru časy najväčšieho rozvoja po stránke urbanistickej, hospodárskej, religióznej a bolo to zároveň obdobie veľkého kultúrneho rozkvetu.
Morová epidémia v roku 1710 mala katastrofálne následky na všetky oblasti života Modranov aj na práce vo viniciach a nemal ani kto obrať úrodu. Muselo pomôcť mesto a zorganizovať hromadnú oberačku. Kráľ potom obyvateľom Modry pre veľkú chudobu na štyri roky odpustil dane. Všetci usilovne pracovali na obnove mesta a viníc. V roku 1719 mala Modra 1650 ha viníc.
Na začiatku 18. storočia mesto úplne prevzali nemeckí mešťania a do vedenia sa postavil nemecký patriciát.
V polovici 18. storočia postihli Modru kruté mrazy, ktoré mali pre vinohrady zničujúce následky.
V rokoch 1803-1809 na modranskom evanjelickom gymnáziu študoval Samuel Štúr, budúci národne uvedomelý učiteľ. Neskôr sa stal otcom Ľudovíta Štúra a bol aj jeho prvým učiteľom.
V 40tych rokoch 19. storočia Ľudovít Štúr často prichádzal do Modry, aby navštívil svojho brata Karola, ktorý bol rektorom modranského gymnázia, kde založil Ústav slovenský a neskôr sa stal evanjelickým farárom. Z obdobia okolo roku 1835 pochádza aj epigram Ľudovíta Štúra
„Bílá snad si byla, když Modrou teď se nazývaš. Černou, zdá se mi, než slouti mi ješte budeš!“
Až do roku 1876, kedy bol zriadený mestský magistrát, bola Modra slobodným kráľovským mestom.
19. storočie znamenalo pre Modru obdobie národného rozvoja, ovplyvneného pobytom a smrťou Ľudovíta Štúra, ale aj obdobím maďarizácie a z toho vyplývajúceho národného útlaku, ktorý pretrvával až do roku 1918.
19. storočie bolo pre Modru však aj vinohradníckou zaťažkávacou skúškou. Zo severnej Ameriky sa do Európy dostala nebezpečná filoxéra, choroba, ktorá má za následok odumieranie koreňov viniča. Do Uhorska sa dostala v 70-80tych rokoch. Jej nemilosrdné šírenie aktivizovalo výskum a zavádzanie protiopatrení, ktoré vinohradníkom odporúčali ku koreňom vstrekovať sírouhlík. V Malokarpatskej oblasti sa pred filoxérou podarilo uchrániť okolo 40% rodiacich viníc. Ako rozhodujúca sa ukázala osveta a záujem o zachovanie vinohradníckej tradície. Nové vinohrady sa začali vysádzať novými odrodami viniča štepenými do odolného amerického podpníka. Veľmi dôležitými boli aj tzv. Štátne americké vinohrady. Na Slovensku boli celkovo štyri strediská, z toho dve v Malokarpatskej oblasti, ktoré sa neskôr stali základom vinohradníckeho vzdelávania a výskumu.
V roku 1880 bola v Modre založená štátna štepárska škola, v ktorej kvôli fyloxére v roku 1884 zriadili dve triedy s 12 žiakmi a tromi učiteľmi. Priekopníkom v boji proti fyloxére štepením na americký podpník a bojovníkom za znovuobnovu vinohradov bol p. učiteľ J. Kopa.
V roku 1900 žilo v Modre 5279 obyvateľov, z toho 1494 vinohradníkov.
Roky 1. svetovej vojny (1914-1918) znamenali obdobie hladu a biedy. Z Modry i z Kráľovej odišli do boja všetci muži. Svoj život vo vojne položilo 101 z nich.
V roku 1918 bola Modra ustanovená sídlom Bratislavského župana Dr. Samuela Zocha evanjelického farára a biskupa. Modra-Harmónia bola v rokoch 1918-1919 sídlom prvej tzv. Šrobárovej vlády.
V roku 1936 vzniklo v Malokarpatskej oblasti Slovenské vinohradnícke družstvo. Členmi boli vinohradníci z Rače, Pezinka, Modry a Jura. Družstvo sa významným spôsobom zaslúžilo o pozdvihnutie úrovne vinohradníctva, rozvoju plôch viníc, staralo sa o cenovú stabilitu a zvyšovanie kvality výroby vín.
V roku 1939 vzniká Slovenský štát s Hlinkovou gardou a Hlinkovou mládežou.
Nasledujú roky 2. svetovej vojny. Mnohí Modrania bojovali v tzv. „Rýchlej divízii“ na ruskom fronte, medzi nimi aj Eduard I. a zúčastňovali sa aj v pracovných oddieloch. SNP sa zúčastnilo 42 obyvateľov Modry, z toho 7 prišli o svoje životy.
1.4.1945 Modru oslobodila Červená armáda.
V roku 1945 bolo v Modre založené Vinohradnícke družstvo s 90 členmi.
Počas vládneho prevratu v roku 1948 vznikol v Modre Akčný výbor Národného frontu. Viedol ho riaditeľ školy Viliam Čapek. Vedenie mesta plne prevzala Komunistická strana. Nasledovalo vyvlastňovanie podnikov, násilné združstevňovanie poľnohospodárov a vinohradníkov. V roku 1949 vzniklo v Modre Jednotné roľnícke družstvo.
V roku 1951 zahájili svoju činnosť Slovenské vinárske závody v Modre. V roku 1955 Komplexný vinohradnícko-vinársky ústav v Bratislave zriadili v Modre pracovisko pod názvom Výskumná vinohradnícka a vinárska stanica.
1951 – bola zriadená prevádzka podniku Slovenské vinárske závody v Modre
1954 – do tohoto roku bolo v užívaní súkromných vinohradníkov 65 % modranských vinohradov, v roku 1956 už len 10 %. Prevažnú časť modranských viníc obhospodarovalo JRD
1954 – dostavali Vinohradnícky dom v Modre, ktorý však slúžil ako Hotel Modra
1955 – zriadili v Modre Výskumnú vinohradnícku a vinársku stanica, ako pracovisko Komplexného vinohradnícko-vinárskeho ústavu v Bratislave