​​​​​​​Viete, čo ublížilo európskym vinohradníkom najviac?

autor: Dagmar Šebová   čas čítania: 1 min.   dátum: 14.2.2025

Najväčšiu ranu dostali európske vinohrady inváziou fyloxéry.

V Bratislave sa tento smrteľný nepriateľ vínnej révy prvý krát objavil v roku 1870. Vinohradníci napadnuté vinohrady okamžite vyklčovali a tým nákazu zastavili. 15 rokov sa potom révokaz neobjavil. V roku 1885 sa na Slovensku vyskytol znova a ani najradikálnejší postup vyklčovania celých vinohradov a dezinfekcie pôdy nepomáhal nákazu zastaviť. 2/3 vinohradov tomuto škodcovi podľahlo. V tom čase sa zistilo, že americkej réve fyloxéra neškodí, preto sa európske odrody viniča začali preštepovať na americký podpník a tým sa podarilo fyloxéru definitívne poraziť.

Fyloxéra (Viteus vitifoliae) je drobná, najviac 1,5 mm veľká voška.

Sliny tejto vošky dráždia pletivá koreňov, spôsobujú zhrubnutie – tvorbu hálok (zdurenín), ktoré sa časom rozpadajú, hnijú a sú vstupnou bránou rôznym baktériam a hubám. Postupne odumierajú celé koreňové partie. Ker chradne a za niekoľko rokov hynie. Hálky sa na koreňoch vyskytujú až do hĺbky štyroch a viac metrov. Na jar sa vyliahnutá larva prisaje na mladý list. Vplyvom dráždivého účinku slín pletivá bujnejú, vznikajú mechúrikovité hálky až do veľkosti hrachu, ústiace drobným otvorčekom na povrch listu. V hálke larva po štyroch zvliekaniach dospieva. Je veľmi plodná a kladie až 1 200 vajíčok. Larvy, ktoré sa z nich v júni liahnu, opúšťajú otvorčekom na hornej strane listu hálku, sťahujú sa na mladé listy a vytvárajú tam nové hálky. Okolo roku 1870, keď sa fyloxéra objavila na Slovensku prvý krát, bola výmera viníc v Modre približne 700 hektárov. V roku 1890 udrela v Modre po druhýkrát už v plnej sile a v priebehu 10 rokov sa výmera viníc znížila na polovicu. V roku 1909, keď katastrofa fyloxéry vrcholila, zostalo z viníc v Modre 247 hektárov.